Srdce je obdivuhodný sval, ktorý má približne veľkosť Vašej päste. Váži len okolo pol kilogramu a leží mierne vľavo za hrudnou kosťou. Svalové kontrakcie (sťahy) srdca sa nazývajú údery srdca. Každý úder srdca vháňa krv do Vášho tela. Vaše srdce prepumpuje asi 4,5 litrov krvi každú minútu alebo 280 litrov každú hodinu. Rytmické pumpovanie Vášho srdca dodáva kyslíkom obohatenú krv a výživné látky ku každej bunke Vášho tela. Obehový systém zabezpečuje, že každá bunka vo Vašom tele dostane stály prídel krvi. Krv prináša živiny a kyslík k Vašim bunkám a odnáša odpadné látky a kysličník uhličitý. Činnosť srdcovej pumpy = srdca zabezpečuje trvalý prietok krvi obehovým systémom. Srdce je veľmi citlivé na potreby Vášho tela a prispôsobuje svoj rytmus stresu alebo fyzickej aktivite. V rozmedzí niekoľkých sekúnd dokáže Vaše srdce zvýšiť až trikrát objem krvi, ktorú prepumpuje.
Srdce obsahuje svalovú prepážku (septum), ktorá ho rozdeľuje na ľavý a pravý oddiel, a tie sú rozdelené aj horizontálne. Tým sú vytvorené štyri oddelené dutiny srdca. Dve horné dutiny sú pravá a ľavá predsieň. Medzi každou predsieňou a komorou je chlopňa. Srdcová chlopňa zabezpečuje, aby krv tiekla len jedným smerom. Krv vstupuje do Vášho srdca predsieňami. Tie pumpujú krv cez chlopne do komôr. Do celého tela potom pumpuje krv svalovina oboch komôr.
KRV
Krv je vlastne tekuté tkanivo. Tvorí ju krvná plazma, v ktorej plávajú krvné bunky - krvinky. Sú to červené krvinky (erytrocyty), biele krvinky (leukocyty) a krvné doštičky (trombocyty). Všetky krvné bunky sa tvoria v kostnej dreni. Odtiaľ sa zrelé krvinky vyplavujú priamo do krvi. Staré krvinky zachytáva a rozkladá slezina, ktorú nazývame aj cintorínom krviniek. Celkový objem krvi u dospelého človeka priemerného vzrastu je približne 5 litrov, presný objem závisí od výšky, váhy i pohlavia. Keď krv chvíľu „stojí", vytvoria sa tri farebné vrstvy.
Spodnú, červenú, tvoria červené krvinky. Nedajú sa nahradiť ani umelo vyrobiť. Aj preto sú najdôležitejšie. Vypĺňa ich červené krvné farbivo — hemoglobín, ktoré obsahuje železo. Je ´zodpovedné´ za červenú farbu krvi. Hemoglobín je schopný viazať kyslík v pľúcach, preniesť ho ku tkanivám a vymeniť ho za oxid uhličitý, ktorý potom naspäť prinesie do pľúc. Tam ho uvoľní, aby sme ho mohli vydýchať. Hemoglobín s kyslíkom je svetlej farby a s kysličníkom uhličitým zas tmavý. Preto je krv v tepnách svetločervená a v žilách tmavočervená.
V strede sa nachádza biela vrstva — biele krvinky a krvné doštičky.
Biele krvinky zabezpečujú ochranu proti bakteriálnym, vírusovým, plesňovým, parazitárnym infekciám a cudzorodým látkam. Je ich viacero druhov a každý má svoju špecifickú úlohu. Napríklad vyrábať protilátky alebo zabíjať nádorové bunky.
Krvné doštičky sa starajú o zrážanlivosť krvi. Sú dôležité pri zastavovaní krvácania.
Tekutina žltkastej farby je krvná plazma. Tvorí asi polovicu objemu celej krvi. Krvinkám a živinám umožňuje pohyb v cievach.
Krvné skupiny vznikajú na základe prítomnosti antigénov a protilátok v krvi. Antigény sú umiestnené na povrchu červených krviniek a protilátky v plazme. To, akú má človek krvnú skupinu, vyplýva z ich kombinácií. Rozhoduje o tom dedičnosť. Existuje viac než 20 systémov rozdelenia krvi. Pre krvné transfúzie je najdôležitejší AB0 systém a Rh faktor. Podľa AB0 systému existujú štyri rôzne druhy krvných skupín: A, B, AB alebo 0. Pri určovaní krvných skupín je mimoriadne dôležitý antigén, ktorý určuje Rh faktor. Keď je prítomný na povrchu červených krviniek, označuje sa Rh+. Keď na povrchu chýba, ide o Rh−.